Obsah januárového čísla – Dymák 1/2020

Ďakujeme vám, milí naši čitatelia za povzbudivé slová, ktoré ste nám adresovali po prečítaní si nultého čísla časopisu Dymák.

Sme radi, že sa vám páčilo a počet tých z vás, ktorí sa rozhodli predplatiť si časopis Dymák na celý rok 2020 nás zaväzuje pokračovať v snahe o kvalitný, pútavý a zároveň odborný včelársky časopis.

Tak ako sa rozrastá počet vás, našich čitateľov, tak sa rozrastá aj počet nás, tvorcov vášho časopisu. V januári tak môžeme pokračovať v rubrikách zavedených v nultom čísle a tiež pridať ďalšie. Andrej Devera bude pravidelne písať o výsadbe rastlín a zlepšovaní včelej paše a Dušan Dedinský, sa bude s nami deliť o rady určené predovšetkým začínajúcim včelárom.

V každom časopise sú dôležité fotografie a preto sa mimoriadne teším zo spolupráce s Marianom Garaiom, Vojtechom Pšenkom a Jozefom Jankolom, ktorých fotografie nás budú v časopise tešiť.

Rozrástol sa tiež počet miest, kde náš časopis nájdete – aktuálne s nami spolupracuje 19 včelárskych predajní roztrúsených po celom Slovensku.

A tu je už prehľad kľúčových článkov prvého čísla časopisu Dymák, ktoré vydáme hneď po Novom roku začiatkom januára 2020.

Ako som prišiel o 404 včelstiev alebo „Vtedy na východe“

Azda každý včelár na Slovensku zachytil na začiatku novembra správu o tom, ako včelárovi na východe Slovenska padli včely. Maroš Bujňák z Brezovice pri Lipanoch našiel 404 svojich úľov s opustenými zásobami, bez včiel, bez plodu. Zostalo mu 20 rodín. Pokúsili sme sa zrekonštruovať čo sa stalo.

Úradne stanovená diagnóza a príčina úhynu znie „napadnutie vírusom akútnej paralýzy“. Šíriteľ vírusu? Klieštik. S odkazom na klieštika sa však uspokojí iba ten, koho hlbšia príčina nezaujíma. Určite neuspokojí včelára, ktorý sa remeslu venuje po niekoľkú generáciu v rodine a sám včelári tretie desaťročie.

Marian Holub: Ako to robím ja

V auguste 2017 som si bol ako každý rok kúpiť u nás v dedine u včelára med. Chcel som tmavý, ktorý nebol, a tak som sa pýtal prečo. Dostal som odpoveď o vzniku medovicového medu, ktorá ma ako laika poriadne zaskočila, vôbec som netušil o voškách, ich pre včely cenných výkaloch, a tak som hneď po príchode domov začal študovať biológiu včely medonosnej. Otvoril sa predo mnou doslova fascinujúci svet, ktorý je súčasťou našich životov a o ktorom mnohí tak málo vieme alebo to považujeme za samozrejmé. Do včiel som sa v tom okamihu zamiloval, nasával som tony informácií a môj život sa zmenil. Keďže zvedavosť a výzvy, to je moje, rozhodol som sa, že si zaobstarám jeden úľ na pozorovanie, aby som mohol do života včiel preniknúť o to viac ako len v teoretickej rovine. Včelárenie sa pre mňa stalo doslova drogou a dnes, po dva a pol roku k pozorovaciemu úľu pribudlo ďalších 54.

Pojekt Blesabee

Helena Proková, editorka medzinárodného projektu Blesabee, nám predstavila jeho základné piliere a dôvody, pre ktoré považuje za potrebné a dôležité hľadať spôsoby, ako správne a bez chémie udržať včelstvá zdravé a silné.

R. Tonkovič – O Memorande               

Po prečítaní uvedeného Memoranda som mal trošku zmiešané pocity, nakoľko som veľmi rád, že nové vedenie SZV dostalo k jednému stolu na rokovanie tak významných predstaviteľov našej spoločnosti, aby sa zaujímali o stav a propagáciu včelárstva na Slovensku. Na druhej strane som nenašiel jediné stanovisko, ktoré by konkrétne niečo riešilo alebo malo konštruktívne riešenie…

J. Kopernický – Otázky a odpovede

Kedy na jar odobrať cukrové zásoby? A je to potrebné?

Zdravým včelstvám, ktoré prezimovali ako silné, nie je potrebné odobrať nespotrebované glycidové zásoby. Prebytočné zásobné plásty zvyčajne odoberáme oslabeným včelstvám, v ktorých v priebehu zimy vypadli robotnice a chceme im urýchliť rast. Zásoby zvyčajne odoberáme po jarnom prelete tým včelstvám, ktorým v úli ostalo viac ako jeden neobsadený zásobný plást, prípadne ich komorujeme. Musíme im ponechať toľko zásob, ktoré včelstvám vydržia do najbližšej výdatnej znášky (napr. ovocné stromy, repka…)

K. Jacečko: Krok za krokom (Ako sa stať včelárom)

Mnohí z vás možno o tejto otázke v hlave už premýšľali, ale ako začať? Najprv čítať literatúru, alebo radšej osloviť nejakého skúseného včelára? Aký typ úľa si vyberiem? Kde budem mať stanovište? Ako najlepšie natočiť letáč? Bude vôbec pre mňa práca s včelami prínosná, alebo ma bude len zaťažovať? A mnoho ďalších iných otázok, na ktoré ešte možno neviete odpoveď, ale po prečítaní našich článkov vás verím, že usmerníme tou správnou cestou, ako sa stať skutočným včelárom. Pamätajte včelárom sa stávate až vtedy, keď vám prezimujú včely, nie keď si ich zaobstaráte 🙂

Pod sústredeným dohľadom p. Dedinského, ktorý je certifikovaným prednášajúcim odborníkom pre začínajúcich včelárov, vás budem počas nasledujúceho obdobia sprevádzať – krok za krokom – pri vašom vstupe do tajov života včiel.

A. Devera : Zasaď strom, poteš včelu!

Pre včely a nás včelárov nastali ťažké časy, o tom už nikto z nás nepochybuje. Sme svedkami hromadných úhynov včelstiev nových ochorení, predátorov, ktorí sa šíria do našich zemepisných šírok a znižujúcej sa vitality našich zverenkýň.

Na zdravotnom stave a vitalite našich včiel sa podpisuje široká paleta vplyvov. Na mnohé žiaľ nemáme dosah a ako radoví včelári ich nevieme eliminovať, no stále sa nájdu oblasti, v ktorých vieme naštartovať zmenu k lepšiemu.

Zmena obhospodarovania krajiny (intenzívne obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy a hospodárskych lesov) so sebou prináša mnohé negatíva. Z reliéfu krajiny sa nám vytrácajú prírodné prvky a spolu s nimi včelia paša. Miznúce vetrolamy, stromoradia a remízky prirodzene obsahovali rôznorodé nektarodajné a peľodajné dreviny celoročne obohacujúce včeliu pastvu. Zároveň môžeme poukázať na chudobné druhové zastúpenie v hospodárskych lesoch, ktoré ponúkajú v porovnaní s prírodnými lesmi iba zlomok zdrojov potravy (nielen pre hmyz). Jedným z opomínaných a pritom neoceniteľných zdrojov kvalitnej paše v zvlášť dôležitom období (jún-august), kedy sa vyvíja generácia kŕmičiek „zimných dlhovekých“ včiel a následne samotná spomínaná zimná generácia, sú lúky a pasienky, ktoré dnes na značnej časti územia úplne absentujú.