O med nás obralo počasie

„Z každého druhu medu, okrem lipového, máme nižšiu produkciu o jednu pätinu. Pri jarných a repkových medoch výpadok predstavuje až osemdesiat percent,“ hovorí predseda Slovenského zväzu včelárov Milan Rusnák. Zároveň zdôrazňuje, že aj keď je
náš med najlepší na svete, tento rok ním nepokryjeme vlastnú produkciu medoviny a už vôbec nie zahraničný dopyt.

Prečítajte si výber z nášho rozhovoru s predsedom SZV Milanom Rusnákom. Celý rozhovor, v ktorom hodnotí uplynulý rok z pohľadu produkcie medu nájdete v nultom čísle časopisu Dymák, ktoré vydáme začiatkom decembra 2019.

OTÁZKA: Aký bol uplynulý včelársky rok?
ODPOVEĎ: Špecifický bol najmä zvláštnym nástupom jari. Ani nie tak z meteorologického hľadiska, ale tým, že bolo dlho daždivo, a včely nemohli lietať na svoje znášky. To spôsobilo, že včelie rodiny išli do prirodzeného biologického rojenia. A práve v tom období boli včelstvá nastavené na znášku z repky, z ovocných stromov a z javora.

OTÁZKA: Čo to spôsobilo?
Samozrejme, došlo k výpadku jarných a repkových medov. Výsledkom je, že momentálne má Slovensko iba dvadsať percent repkových a jarných medov.

OTÁZKA: Sú straty rovnako vysoké aj pri agátovom, lipovom a slnečnicovom mede?
ODPOVEĎ: V prípade agátového medu chladné počasie spôsobilo približne dvadsať percentný výpadok oproti vlaňajšej produkcii. Pokiaľ ide o lipové medy, v tých sme výpadok nezaznamenali a celková produkcia bude opäť na úrovni asi 500 tisíc kilogramov. V slnečnicových medoch máme rovnako ako pri agátových asi pätinový výpadok spôsobený horúčavami počas kvitnutia slnečnice.

Autor: Iveta Tanoczká