Marian Holub: Takto to robím ja

Neradím sa medzi majstrov vo včelárstve, preto aj nasledujúce riadky neberte ako rady alebo postupy, skôr ako pohľad do zákulisia môjho včelieho sveta a môjho pohľadu naň.

Som vyštudovaný zdravotník, ktorého už počas štúdia zlákalo umenie. Zdravotníctvu som sa nikdy nevenoval a od ukončenia vysokej školy pôsobím ako profesionálny fotograf. Možno to bol práve vzťah k umeniu, ktorý spôsobil, že som sa do včiel zamiloval. Všetko to bola vlastne jedna veľká náhoda.

V auguste 2017 som si bol ako každý rok kúpiť u nás v dedine u včelára med. Chcel som tmavý, ktorý nebol, a tak som sa pýtal prečo. Dostal som odpoveď o vzniku medovicového medu, ktorá ma ako laika poriadne zaskočila, vôbec som netušil o voškách, ich pre včely cenných výkaloch, a tak som hneď po príchode domov začal študovať biológiu včely medonosnej. Otvoril sa predo mnou doslova fascinujúci svet, ktorý je súčasťou našich životov a o ktorom mnohí tak málo vieme alebo to považujeme za samozrejmé. Do včiel som sa v tom okamihu zamiloval, nasával som tony informácií a môj život sa zmenil. Keďže zvedavosť a výzvy, to je moje, rozhodol som sa, že si zaobstarám jeden úľ na pozorovanie, aby som mohol do života včiel preniknúť o to viac ako len v teoretickej rovine. Včelárenie sa pre mňa stalo doslova drogou a dnes, po dva a pol roku k pozorovaciemu úľu pribudlo ďalších 54.

Dve stanovištia, dva spôsoby

Včely mám na dvoch stanovištiach, jedno mám priamo v záhrade v Štiavnických Baniach v nadmorskej výške 711m. Včelstvá sú tu celoročne, takisto ho využívam ako stanovište pre odložence a chov matiek. Druhé sa nachádza o 15km ďalej v katastri obce Svätý Anton, umiestnené v lese, v nadmorskej výške 460m. V tomto prípade sa jedná o kočovný systém.

Krajina Štiavnických vrchov nie je zasiahnutá kvôli členitému terénu a sopečnému pôvodu poľnohospodárskou činnosťou, nevyskytujú sa tu žiadne polia, čo považujem za obrovskú výhodu v zmysle čistoty prostredia a, v podstate, absencie agrochémie. Ako každá minca, aj táto má dve strany. Druhou sú obmedzené znáškové možnosti, máme tu len 2 hlavné znášky. Prvou je znáška z ovocných stromov, druhou lipa. Obe sú neisté, v čase nástupu kvitnutia ovocných stromov veľakrát mrzne a už sa stalo, že jarné mrazy vyradili aj kvitnutie líp.

Na stanovišti 1 sa nachádzajú pomerne rozsiahle plochy horských lúk, ktoré sú bohužiaľ za účelom získania dotácií skosené niekoľkokrát ročne, len malá časť ostáva prirodzene spásaná alebo nekosená. Zvyšok tvorí zmiešaný les, ktorý poskytuje nepravidelnú medovicovú znášku. Z krov je zastúpená malina, černica, čučoriedka. Zastúpené sú aj voľné nekosené horské lúky.

Na nižšie položenom druhom stanovišti je pastva obohatená o väčší počet lesných krov a drevín, medzi drevinami sa začína objavovať agát biely. Je tu o poznanie intenzívnejší jarný štart včelstiev, s predstihom aj 3 týždne oproti prvému stanovisku, aj keď sú tu zas ojedinelejšie medovicové znášky.

Používam úľový systém B10 a B9, ktorý pri daných znáškových pomeroch postačuje ako dvojkomorový, pri intenzívnych znáškach pridávam nadstavky B ½ (E10, E9), ako mednú komoru podsunutím pod medníkový nadstavok. Dná mám celozasieťované, celoročne otvorené odspodu, podložky vkladám len počas diagnostiky alebo za účelom odberu meliva.

V kočovnom systéme sú dná bez stavebnej zábrany, čo mi umožňuje nechať včelám aj sebe rezervu v zmysle rozšírenia plodového priestoru, stavby trúdoviny, a oddialenia rojovej nálady, keďže toto stanovište sa nachádza ďalej. Plastové fólie ako strop nepoužívam, podľa mňa plast na vrch úľa nepatrí, v prirodzených príbytkoch včiel sa podobné cudzie materiály tiež nenachádzali. Ako strop používam priedušnú 4cm hrubú konopnú uteplivku, ktorá je na úľoch celoročne. Očká na nadstavkoch mám celoročne uzavreté, používam ich len v ojedinelých prípadoch.

Prečítali ste si úvod článku, v ktorom včelár Marian Holub opisuje svoj spôsob vedenia včelstiev a včelárenia. Celý článok nájdete v januárovom čísle časopisu Dymák, ktoré vydáme na začiatku januára 2020.