Postrekovače vyrazili na polia, včelári majú obavy

„Je to strašný pohľad, keď ide postrekovač a tlačí do polí chémiu. Chápem, že poľnohospodári potrebujú plodiny striekať. No mnohí neberú žiadny ohľad na včely,“ hovorí včelár Štefan Pukanec z Dvorov nad Žitavou. Na južnom Slovensku už kvitne repka a chovatelia včiel sa boja, že chémii aj túto sezónu padnú za obeť tisícky včiel.

 „Dnes striekali priamo na tomto poli. Aj nám to vopred nahlásili. Ale deň predtým striekali šesťsto metrov odtiaľto. A o tom nás neupovedomili. Neuvedomujú si, že včela má dolet tri až päť kilometrov. Za znáškami lietajú, rozkvitnuté polia ich prirodzene lákajú,“ vysvetľuje Štefan Pukanec. Pri repkovom poli blízko Dvorov nad Žitavou v novozámockom okrese má svojich dvadsať včelích rodín. Dohromady chovajú v lokalite rôzni včelári viac ako dvesto päťdesiat rodín. Po nahlásení striekania chémiou väčšina svoje včely zatvorila. „Včera striekali celý deň. Samozrejme, že sa obávam. Navyše, celý deň ich zavreté nenechám, aj keď mám zabezpečené vetranie,“ hovorí Štefan Pukanec.

Riaditeľ družstva obavy odmieta

Podľa platnej vyhlášky k zákonu o pomocných prípravkoch v ochrane rastlín poľnohospodári nesmú striekať polia, ktoré práve kvitnú, prípravkami jedovatými ani škodlivými pre včely. Tie majú označenie Vč 1 a Vč 2. Látky označené Vč 2 smú používať navečer, keď už včely nelietajú. Do kvetov možno počas dňa striekať len prípravky s označením Vč 3. Tie pre včely podľa platnej vyhlášky predstavujú „priateľné riziko“. „Striekali sme prípravkami s značením Vč 3. Neporušujeme vyhlášku ani zákon. Som presvedčený, že my včelám neubližujeme,“ reaguje na obavy miestnych včelárov riaditeľ podniku Združenie agropodnikateľov družstvo Dvory nad Žitavou, Dušan Blaho, ktorý pole obhospodaruje.

Med z Rastislavíc poslali na testy

S poľnohospodárskymi postrekovačmi sa počas dňa na poliach stretli aj včelári z Mojzesova na severe novozámockého okresu. V neďalekých Rastislaviciach čakalo včelára pred pár dňami nepríjemné prekvapenie. „Ochutnali sme nektár z rámika a museli sme ho okamžite vypľuť. Bol horký ako blen. Okamžite som kontaktoval referenčné laboratórium v Dolnom Kubíne a poslali sme vzorku. Či sú to nejaké chemické látky, ktoré boli aplikované do kvetov na poliach, ukážu testy. Aktuálne čakáme na výsledky,“ hovorí predseda základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov v Šuranoch Karol Kliment.

Chovateľ včiel a vedúci včelárskeho krúžku pre deti i dospelých vychoval množstvo včelárov z okolia. Po radu i so sťažnosťami k nemu chodia dennodenne. „Bojíme sa, že v niektorých lokalitách striekajú aj prípravkami s označeným Vč 1, ktoré sú pre včely jedovaté. Nevieme, čím striekajú. Niektorí poľnohospodári sú aspoň natoľko seriózni, že nám dajú vopred vedieť. No včielka nie je krava, že sa dá len tak ľahko zavrieť. Ak to takto pôjde ďalej, včely nemajú šancu,“ tvrdí.

Očakávajú vysoké straty

Slovenský zväz včelárov aktuálne zhromažďuje údaje o počte včelstiev, ktoré včelárom padli počas zimy. Zdá sa, že najmä na juhu Slovenska boli úhyny opäť nadpriemerné. „Vyzerá to tak, že tento rok bude najväčší spád. Odhadujeme, že to bude viac ako desať percent. Pri tristo tisícoch včelstiev, ktoré máme dohromady na celom území, hovoríme o škodách do výšky štyroch miliónov eur,“ hovorí Karol Kliment. Podľa neho ženie krivku úhynov každoročne vyššie práve používanie poľnohospodárskej chémie. Slovenský zväz včelárov zároveň upozorňuje, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré získali výnimku od Európskej únie na používanie zakázaných neonikotinoidov. Tri konkrétne produkty s obsahom týchto látok v poľnohospodárskych postrekoch používaných na poliach Európska únia zakázala v roku 2018. Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Rakúsko, Belgicko, Dánsko, či Poľsko požiadali o takzvané núdzové výnimky. Škodlivý vplyv neonikotinoidov na včely pritom preukázali viaceré odborné štúdie. Oficiálny zákaz neonikotinoidov žiadali európski včelári roky. Naši sa z neho však radovať nemôžu. Pôsobenie neonikotinoidov i iných látok s označením Vč 1 je podľa Karola Klimenta pre včely zničujúce. „Ak takéto prípravky nastriekajú počas dňa do kvetu, v nektári rastliny sa nájdu malinké čiastočky chemických látok. Včely ich prinesú do úľa a nakŕmia nimi svoj plod. Nová generácia sa liahne s nedostatočne vyvinutými krídlami či nohami alebo s inými chybami a ochoreniami. Jednoducho, sú otrávené.“

Imunita včiel slabne

Systémové pesticídy sú podľa dlhoročného včelára a profesionálneho chovateľa Tibora Jókayoho jedným z činiteľov, ktorý spôsobuje celkové oslabovanie včelstiev. „Nie je to problém posledných rokov. Postupný pokles celkovej imunity včiel pozorujeme už niekoľko desaťročí. Okrem agrochemikálií ho spôsobuje aj obmedzenie včelej pastvy, teda vysádzanie veľkých plôch monokultúr, kde sa nenachádza jediný živý kvet. Negatívnych vplyvov pribúda a včely nedokážu bojovať so všetkými súčasne. Oslabenie neprichádza len v zimnom období. Najväčšie spády v posledných rokoch pozorujeme v júli a v auguste,“ hovorí.

Oslabené včelstvá zabíjajú vírusy

Vonkajšie zásahy človeka i zmeny klímy robia včely zraniteľnejšími aj voči ďalším hrozbám. „Najvážnejšou sú vírusy. Za posledných štyridsať rokov došlo k nebezpečnému spojeniu medzi vírusom skrčených krídiel, vírusom chronickej paralýzy a klieštikom. Klieštik slúži týmto vírusom ako vektor. Nosí so sebou obrovské množstvo vírusov, ktoré následne napadnuté včelstvo úplne položia. Oslabené včelstvá musia v súčasnosti neustále bojovať,“ vysvetľuje. Riešením je podľa neho dôslednejšie prispôsobovanie sa novým sťaženým podmienkam. „V minulosti nebolo treba v lete prikrmovať včelstvá. Dnes to treba robiť, lebo je nedostatok peľu a trápia nás veľké horúčavy. Zároveň odporúčam nepoužívať vnútroúľovú chémiu na ničenie klieštika. Tá totiž tiež môže znížiť imunitu včelstva. Syntetickú chémiu by sme mali začať nahrádzať produktmi z prírody ako éterickými olejmi alebo výťažkami z drevokazných húb. Je veľmi dôležité, aby sa včelári začali zaoberať účinným tlmením vírusov a aktívnym posilňovaním včelej imunity,“ apeluje na včelárov Tibor Jókay.

Autor článku a fotografií: Iveta Tanoczká