Michal Mačička st.: Top prioritou je vzdelanie včelára
Osemdesiatdeväťročný Michal Mačička sa aj dnes stará takmer o 150 včelstiev. Hoci sú jeho kočovné vozy už odstavené na pevnom stanovišti, v úľoch je stále život. Včely sú jednoducho jeho celoživotnou láskou. V jedno februárové popoludnie som tohto nestora slovenského včelárstva, pedagóga, vedeckého pracovníka a publicistu navštívil s prosbou o krátky rozhovor.
Ako ste sa dostali k včeláreniu?
Pochádzam zo včelárskej rodiny z Oravy, z Veľkého Bysterca, kde sa včelárilo od nepamäti . Otec mával tak 18 včelstiev a ako mladému sa mi patrilo pomáhať, keď ma zavolal. Odoberal včelárske časopisy, tie som čítal, študovala popri tom pomáhal pri práci so včelami – pri kŕmení, prehliadkach, medobraní. Otec včeláril v nadstavkových úľoch, mal aj českú mieru 39×24. Pre nás sa ale ukázala ako lepšia väčšia miera béčko, ktoré sa po troch rokoch skúšok osvedčilo ako aj vhodnejšie pre väčšinu územia Slovenska. Aj ja som celý život včeláril v 9-rámikových béčkových úľoch.
Kedy ste začali sám včeláriť?
Stalo sa tak v roku 1947. Rozhodol som sa študovať včelárstvo v Nitre na vysokej škole. V prvom semestri ma však vyviedli z omylu a zistil som, že tam sa len rednáša včelárstvo, ale úzka špecializácia ako odbor tam nebol. Bez včiel som ale nemohol byť a do Nitry som si ich priviezol. Kočoval som potom s nimi napríklad do Bajču, Vlkanovej na agáty. Ako asistent na vysokej škole som robil aj cvičenia pre poslucháčov a praktické ukážky na dvanástich školských včelstvách. Robili sme rozbory medov, výskumy ohľadom komorovania, analýzy úhynov, chorôb včiel. S nitrianskymi včelármi sme úzko spolupracovali.
Ani na juhu Slovenska sa vám nezdal 9-rámikový úľ ako malý?
Celý život som sa zaoberal taxáciou včelstiev. A na čo som prišiel? Mnohí si myslia, že keď dajú viac rámikov, matka viac zakladie. Aj na juhu Slovenska však
matka zakladie maximálne 140 decimetrov. V jednom rámiku je 20 decimetrov, čiže 10 rámikov matka nezakládla ani tam. Vec vyriešia pridané nadstavky –
na juhu na agátoch sa to ukázalo ako kľúčové. Keď majú včely miesto, dokážu ho zaplniť…
Celý článok Michala Petrušku si prečítate v aprílovom vydaní časopisu Dymák.
Nájdete ho v týchto predajniach včelárskych potrieb alebo si ho môžete objednať a predplatiť podľa inštrukciíí napísaných tu.
