Hniezdo sršňa ázijského vystopovali a zničili

Spomedzi aktualít bude v novembrovom čísle časopisu Dymák pochopiteľne dominovať téma prvého výskytu sršňa ázijského na Slovensku. Pripravili sme pre vás podrobnú reportáž z Palárikova od prvých chvíľ po objavení sršních robotníc až po zničenie ich hniezda v miestnej bažatnici.

Článok pre Dymák napísal aj RNDr. Dušan Senko, PhD. z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV. Tu je krátka časť z neho. Berte ju ako upútavku na zaujímavé čítanie, ktoré vás čaká v Dymáku č. 11/2024.

(red)

Gény odhalia, odkiaľ k nám prišiel

…. „Hniezdo v lokalite Palárikova bolo nájdené 3.októbra 2024 o 17:59 Mgr. Jozefom Lengyelom, PhD. zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy v Bratislave, pracoviska Dunajská Streda, a za mojej prítomnosti. Nachádzalo sa na topoli kanadskom vo výške približne 22 metrov. Malo výšku 80–90 cm. Nachádzalo sa v najväčšej bažantnici v strednej Európe, v miestnej časti obce zvanej India, na otvorenom a riedkom poraste bez krovín. V okolí hniezda bol hlavne dub letný a jaseň štíhly. Samotný porast je odhadovaný na vek 25 rokov, zatiaľ čo vek stromu s hniezdom odhadujeme na 25-30 rokov. Strom sa nachádza na okraji porastu.

Hniezdo bolo vzdialené 663 m od prvého zaznamenaného pozorovania jedincov. Medzi najvzdialenejší fotograficky zdokumentovaný nález s následným odchytom bol pozorovaný opakovaný výskyt dvoch robotníc na pokrájaných jablkách vo vzdialenosti 1 359,5 m od hniezda na Hlavnej ulici v Palárikove a vo vzdialenosti 1 640 m v časti Žofia. Jedince boli poslednýkrát spozorované v intraviláne obce na kvitnúcom brečtane vo vzdialenosti 340,6 m od hniezda v podvečerných hodinách deň po úspešnej eradikácii hniezda. Išlo o robotnice, ktoré samostatne nepredstavujú hrozbu. Kolónia sa totiž po zničení hniezda  a kráľovnej rozpadne.

Stopovanie a genetika

Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV v spolupráci s Hungarian University of Agriculture and Life Sciences úspešne izolovalo DNA štyroch jedincov, ktoré boli analyzované morfometricky a molekulárne. Amplifikovali sme fragment mitochondriálnej DNA, konkrétne gén cytochróm oxidázy I (COI). Tento gén sa bežne využíva ako barcodingový marker na identifikáciu druhov a slúži ako nástroj na klasifikáciu v širších genetických štúdiách druhov a populácií. Na základe získaných dát plánujeme zostaviť fylogenetický strom, ktorý bude porovnávať vzťahy medzi našimi vzorkami a inými populáciami v Európe, či vo svete. Vďaka našim analýzam vieme sledovať genetickú diverzitu geografického pôvodu populácií, čo pomáha identifikovať ich migračné trasy a invazívny potenciál. To je kľúčové pri sledovaní ich šírenia do nových regiónov Slovenska. Okrem toho, pomocou génu COI môžeme skúmať populačno-genetické vzťahy medzi rôznymi jedincami a populáciami.

V budúcnosti, po získaní finančných prostriedkov, plánujeme rozšíriť výskum o analýzu mikrosatelitov, v závislosti od počtu skúmaných lokusov (úsek molekuly DNA, pozn. redakcie), aby sme mohli podrobnejšie študovať genetickú štruktúru populácií – napríklad to, či došlo k viacerým nezávislým inváziám, alebo či sa populácie k nám šíria z jedného zdroja a smeru. V neposlednom rade nám umožnia sledovať genetický tok medzi rôznymi oblasťami. Týmto spôsobom je možné lepšie pochopiť dynamiku šírenia v nových regiónoch.“

RNDr. Dušan Senko, PhD. z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV

(pokračovanie článku nájdete v Dymáku č. 11/2024)