Po stopách „slovenskej kranskej včely“

Článok o chove včiel plemena Buckfast (Dymák 3/2022) vyvolal u časti včelárov pobúrenie a obavy o čistotu ich chovov, v ktorých sa snažia chovať „slovenskú kranskú včelu“.

Zaujímalo ma preto, nakoľko je dnes na Slovensku chovaná kranská včela „čistá“ a nakoľko je jej populácia poznačená dovozom a následným krížením s trúdmi iných plemien. Vedeckých prác vypracovaných na túto tému nie je veľa. Najnovšou je práca z roku 2017, no jej závery treba brať skôr orientačne. Tak pre zvolenú metodiku autorov ako aj pre dátum jej vzniku. Hovorím o práci „Genetická štruktúra Apis mellifera carnica na Slovensku založená na polymorfizme DNA mikrosatelitov“. V angličtine ju v roku 2017 publikoval kolektív autorov Matúš Šťastný, Jaroslav Gasper a Miroslav Bauer v časopise Biologia (1). Cieľom práce bolo zistiť genetickú štruktúru populácie včely medonosnej na Slovensku.

Na úvod treba povedať, že vývojovo sú kranskej včele najbližšie plemená Apis mellifera ligustica (talianska včela, „vlaška“) a Apis mellifera macedonica (macedónska včela). Práve včela talianska sa už v prvej polovici 19. storočia dovážala do vtedajšieho Rakúsko-Uhorska a nielen tá. Ako píše Vladimír Veselý, niekdajší predseda chovateľskej komisie ÚV ČSV v časopise Včelařství odvolávajúc sa na Dr. Živanského, starostu Spolku včelárov moravských a jeho knižku z roku 1874: „Dovážela se včela italská, kraňská, vřesová, egyptská, cyperská aj kavkazská“.

Tento dovoz matiek iných plemien, ktorý v minulosti nebol vnímaný negatívne, ovplyvnil genetickú výbavu kranskej včely na našom území, ale primiešanie génov importovaných plemien nie je možné detailne zistiť z morfometrických údajov (lakťový index, dĺžka krídla, dĺžka cuciaka či tykadiel). Na rozlíšenie genetickej odlišnosti či príbuznosti na úrovni poddruhov v rámci populácie je potrebná analýza rôznych typov DNA markerov, napr. mikrosatelitov. Ide o molekulárne znaky nukleovej kyseliny (väčšinou DNA), ktoré sú variabilné v rámci skúmanej skupiny jedincov, populácií či druhov.

Pre zistenie genetickej štruktúry populácie včely na Slovensku autori využili práve molekulárnu analýzu 10 mikrosatelitových markerov a porovnali ich variabilitu v 79 vzorkách včiel z 19 oblastí Slovenska a v 85 vzorkách referenčných včiel štyroch bežných európskych poddruhov – Apis mellifera mellifera (z Nórska, Dánska, Švédska), Apis mellifera macedonica (z Ukrajiny), Apis mellifera ligustica (z Talianska) a Apis mellifera hybrid Buckfast (z Dánska).

Aké boli výsledné zistenia? Všetky ich detailne nájdete v spomenutej práci a v prezentácii na stránke, na ktorú odkazujem tu.

Pre potreby nášho časopisu, spomeniem len to základné. Slovenská populácia kranskej včely sa v období rokov 2011-2015 mierne geneticky pozmenila, pričom bolo zaznamenané relatívne vysoké primiešanie genetického materiálu (admixia) poddruhov Apis mellifera hybrid (Buckfast) a Apis mellifera macedonica v súbore včiel zozbieraných v r.2014-2015.

Konkrétnejšie, 12 vzoriek (15,18%)slovenskej populácie včiel vykazovalo zmiešanie genetického materiálu s poddruhom Buckfast a z nich 6 malo takú vysokú zhodu s buckfastskou včelou, že by k uvedenému poddruhu mohli byť geneticky priradené. Sedem vzoriek (8,86%) malo primiešaný genetický materiál včely macedónskej a z nich dve vzorky by bolo možné priradiť k referenčnej populácii včely macedónskej.(1) Možný dôvod vidia autori publikácie v obnovovaní počtu včelstiev po úhynoch, kedy chovatelia zrejme siahli po dovoze matiek týchto plemien.

Prečo sú výsledky štúdie pre dnešok viac-menej orientačné? Zber vzoriek zabezpečoval Ústav včelárstva v Liptovskom hrádku rokoch 2011 – 2015 z 19 slovenských lokalít. Prvý súbor vzoriek vznikol v rokoch 2011-2012 a práve ten sa v porovnaní so vzorkami, zozbieranými v rokoch 2014-2015 ukázal ako geneticky homogénnejší, s nižším podielom primiešaného genetického materiálu iných poddruhov. Práve všetkých 6 slovenských vzoriek, ktoré boli priradené k poddruhu Buckfast bolo získaných v roku 2015. Štyri z nich boli z okresu Žilina, jedna z okresu Banská Bystrica a jedna z okresu Nitra.

Odstup takmer 10 rokov od zberu vzoriek je však len jedným dôvodom, pre ktorý sú výsledky analýzy pre poznanie genetickej „čistoty“ našej bežne chovanej kranky len čiastočne smerodajné. Druhým je skutočnosť, že všetky vzorky včiel slovenskej populácie sa zbierali prevažne v šľachtiteľských a rozmnožovacích staniciach (viď mapa). Nešlo teda o náhodný zber včiel „na kvetoch“ vo voľnej krajine, kde je predpoklad genetickej rôznorodosti predsa len vyšší. A tretím dôvodom je malý počet testovaných včiel vzhľadom na početnosť populácie. Cena molekulárnych analýz je totiž vysoká.

Ešte väčšou skepsou nás vo viere v čistú „slovenskú kranskú včelu“ môžu naplniť výsledky štúdie z roku 2016 od autorov R. Chleba a J. Čapeka (2). Zamerali sa v nej na určenie príslušnosti našich včiel k plemenu kranskej včely na základe morfometrie krídiel. Opäť nebudem opisovať vedeckú metódu merania a klasifikácie metódou DAWINO a spomeniem len výsledok.

Testovaných bolo 16 vzoriek včiel, pričom každú tvorilo 20 robotníc a 20 trúdov odobraných v roku 2013 z úľov deviatich chovateľov kranskej včely zo združenia chovateľov včelích matiek. Vzorky pokrývali línie Sklenar, Vučko, Singer, Carnica Sokol, Slovinka, Kranka, Mošovčanka a Sitňanka. Jedna vzorka sa ukázala ako úplne mimo a najbližšie mala k Apis mellifera ligustica, teda talianskej včele. Ostatných 15 vzoriek od našich chovateľov ukázalo blízkosť k štandardu kranskej včely od 50 do 84%. Až päť z týchto vzoriek, teda tretina, vykázala zhodu s kranskou včelou v rozmedzí 50 až 60%. Iba dve vzorky ukázali zhodu s kranskou včelou vyššiu ako 80%. V jednom prípade išlo o líniu Singer (84%) a v druhom o Vučko (81%).

Ak bola v roku 2013 takáto situácia s „čistotou“ plemennej príslušnosti v chovoch našich chovateľov, ktorí deklarujú, že chovajú slovenskú kranskú včelu, aká je dnes? A akú včelu vlastne chováme my, čo línie a plemená moc neriešime, ale máme len tú svoju „miestnu“? Podujme sa niekto na výskum vzoriek včiel odchytených na lúke, na kvetoch, a nie vzatých z úľov našich šľachtiteľov?

M.Petruška

Použitá literatúra:

(1)
Genetic structure of Apis mellifera carnica in Slovakia based on microsatellite DNA polymorphism Matúš Šťastný , Jaroslav Gasper & Miroslav Bauer, in: Biologia 72/11: 1341—1346, 2017 Section Zoology DOI: 10.1515/biolog-2017-0149

(2)

Chlebo R. & Čapek J. 2016. Wing morphometry of Slovak lines of Apis mellifera carnica honeybee population Acta Fytotech. Zootech. 19(2): 41–44 DOI: 10.15414/afz.2016.19.02.41-44

Časopis Dymák nás vďaka vášmu rastúcemu záujmu baví vydávať už tretí rok. Ak sa vám naša práca a snaha páči, Dymák nájdete na 35-tich tradičných predajných miestach a tiež si ho môžete objednať ako predplatiteľ cez formulár tu.

O čom všetkom inom sa dočítate v čísle 5/2022 nájdete tu.