Video: Sršnia kráľovná z Pravenca v rukách vedcov
V súvislosti so sršňom ázijským potvrdilo v pondelok 17. marca ministerstvo životného prostredia prvý výskyt na území Slovenska v aktuálnom roku. Kráľovná invázneho sršňa sa na naše územie dostala v rámci prepravy spoločnosti vyrábajúcej okná a dvere. Jedinca si všimol zamestnanec firmy v obci Pravenec v okrese Prievidza, zároveň uskutočnili jeho odchyt a nahlásenie výskytu. Do firmy sa tovar dováža zo viacerých európskych krajín.
Dňa 17. marca 2025 o 6:45 bol Jozefom Šujanom na Hornej Nitre zaznamenaný prvý nález sršňa ázijského v tomto roku. Bola to oplodnená samica (gynes), budúca kráľovná. Po rozbalení palety vypadla z dutiny profilu plastového okna, ktorého samotný profil má štyri dutiny. Paleta bola dovezená z Karlsruhe v Nemecko, čo je 744,76 km vzdušnou čiarou zo skladu v Pravenci. Samotný nález z Hornej Nitry sa nachádza 99,87 km severo-východne vzdušnou čiarou od minuloročného hniezda zlikvidovaného v Palárikove
Paleta bola balená v Karlsruhe dňa 19. 10. 2024 a od konca decembra, prípadne začiatku januára, sa nachádzala v exteriéri spoločnosti, pri vonkajších teplotách vzduchu, a to až do pondelka 10. marca 2025. V tento deň bola celá paleta premiestnená do vnútorného skladu, kde je teplota priestoru udržovaná okolo 18 °C. Na jednej palete sa nachádza 60 profilov, pričom v čase nájdenia sršňa bolo v uvedenej spoločnosti 150 takýchto paliet. Nálezcom bol technický pracovník spoločnosti, ktorý je zároveň aj včelárom. Kráľovnú odchytil živú a nález obratom nahlásil cez webovú stránku ŠOP SR – Nahlasovanie výskytu sršňa ázijského cez systém rýchleho varovania.
Podobnú situáciu zaznamenali aj v Českej republike. Dňa 16. februára 2024 pri obci Hrádek u Rokycan (Západné Čechy) našli päť kráľovien, rovnako v sklade. Vzdialenosť medzi továrňou vo Francúzsku a továrňou v Českej republike bola 1 100 km. Doprava a diaľkový prenos preto zohráva kľúčovú úlohu v šírení tohto druhu.
V rámci Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i., sme vykonali fragmentačnú analýzu krátkych úsekov DNA pozostávajúcich z opakujúcich sa motívov na 21 lokusoch. Naša štúdia zahŕňa 349 vzoriek (bez samice z Pravenca) sršňov ázijských, z ktorých 42 pochádzalo zo strednej Európy, pričom zvyšné sú zo západnej Európy, konkrétne z Talianska, Španielska, Portugalska a ďalších krajín.
Táto rozsiahla databáza má za cieľ poskytnúť komplexnejší celoeurópsky obraz genetickej diverzity skúmaných vzoriek. Analýzou budúcej kráľovnej z Pravenca, dokážeme určiť jej pôvod a zaradiť ju v rámci Európy. Analýza spermií v spermatéke nám umožňuje ďalej identifikovať aj pôvod samca alebo samcov, s ktorými sa na jeseň spárila.
Vzhľadom na klimatické pomery miesta zimovania kráľovnej (v otvorenom priestranstve spoločnosti) je diskutabilná jej schopnosť založiť si hniezdo (primárne a najmä sekundárne) a zabezpečiť jeho plnohodnotný rozvoj s ohľadom na tvorbu dostatočného počtu robotníc na chod hniezda, haploidných samcov a budúcich kráľovien na konci leta.
Priemerná ročná teplota v mieste nálezu (podľa zakúpených dát CBRB SAV od spoločnosti SolarGis) je 7,8 °C, pričom januárová dosahuje -2,3 °C a júlová 18,1 °C. Pre porovnanie, v Palárikove (108 m n. m.) je priemerná ročná teplota +11,6 °C, januárová +0,28 °C a júlová +22,07 °C.
RNDr. Dušan Senko, PhD.
koordinátor pre monitoring sršňa ázijského a pracovník Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied
Video: Sršnia kráľovná z Pravenca je živá a čulá a teší sa záujmu slovenských vedcov.
